Skip to main content
ELA

Current trends on the European labour market and ELA activities to help better prepare for the changes expected

Recent trends and expected impact on the job market and main activities of ELA supporting fair and efficient labour mobility at the conference Future of Work in 21st Century organized by the Confederation of Trade Unions of Slovakia.

speech at the conference

ELA’s Head of Governance and Coordination Slavka Eley presented a keynote speech at the conference Future of Work in 21st Century organized by the Confederation of Trade Unions of Slovakia in Bratislava on the 4th of May 2023.

"Thank you to the Confederation of Trade Unions for inviting the European Labour Authority (ELA) to this conference with its interesting and very relevant agenda, and for the opportunity to share insights into the future of work, and to present ELA’s activities to you.

The future of work in the 21st century

The future of work in the 21st century is one of change. The need to address four main issues is becoming increasingly frequent. What will work consist of? Who will perform work? How will work be performed? Where will work be performed? These are all very relevant issues, which are also the subject of today’s conference.

I will start with the main trends in recent years, which we can see in our daily lives and also have an impact on the economy and the labour market, often referred to as ‘mega-trends’:

  • Digitisation and automation
  • Climate change and the associated transition to a sustainable economy
  • Globalisation
  • Demographic changes

Undoubtedly, each of these trends will impact economic sectors, types of employees and firms in different ways. I will mention just a few of these

For example, in the last decade, digitisation and automation have been significantly changing people’s activities and habits, from how we get information, communicate or shop, to production and working processes fully supported by technologies with minimal human intervention. The digital transformation and innovative technologies, such as artificial intelligence, are also changing the skills required on the labour market, as well as bringing new opportunities and forms of work, such as work via digital platforms, or work from home on a regular basis.

Handling the impacts of climate change will require new skills and technologies which also have the potential to create new jobs. They can affect people’s mobility, as conditions in some regions may change to the point that large groups of people may start moving to more climatically suitable conditions.

Demographic changes and population ageing are leading to gradual changes in the retirement age in many countries, while, on the other hand, they are also bringing increased demand for services and care for the older generation, and therefore new opportunities for work in this area.

Finally, events of recent years (the global pandemic, the war in Ukraine) have also highlighted the vulnerability of European countries, whether in relation to uninterrupted supply of important technological components, dependence on energy resources or readiness to face crises.

Moreover, European countries also face labour shortages. At the end of March, ELA published new data and a study on labour market shortages and surpluses, and their causes. Overall, the figures suggest that all EU countries are currently facing a labour shortage. Currently, the greatest shortages are in IT, healthcare, construction and transport. These understaffed branches also affect Slovakia.

We may not be able to describe the future of work precisely, but we do know that the skills required will be different to those of today. Thus, the European Union has set a target of 60 % of people participating in lifelong learning by 2030.

The European Labour Authority (ELA)

Let me now turn to the tasks and activities of the European Supervisory Authority, the first EU decentralised agency based in Slovakia, and how our work is also helping Europe better prepare for the future.

ELA was set up in 2019 to contribute to the better functioning of the European internal market in the employment and labour mobility areas. Currently, around 14 million people in Europe have moved to another country to work, and around 10 million of them are of working age. In addition to these, around 1.7 million people working in the border regions cross borders on a daily or weekly basis. Another 2.6 million people are posted to another country for short-term work each year. In fact, more than 17 million third-country nationals work on the EU labour market.

The European Union’s internal market rules, namely, freedom of establishment, freedom to work and provide services, are more than 30 years old, but their practical application is still problematic. This is because there is a certain labour market imbalance between areas where there are jobs, and areas where there is available labour. And we are still witnessing circumvention or contravention of the rules and, therefore, impacts on the business environment and violations of employees’ rights in the cross-border context.

So, how does this concern ELA?

Simply put, our work can be described in three main areas:

The first area is support for labour mobility on the internal market by improving the availability of information on employment opportunities and the conditions under which work and services can be carried out in other countries. This is equally important for businesses creating jobs and people seeking suitable work. Last year, for example, ELA launched a Europe-wide information campaign in all languages on the rules and obligations for cross-border road transport. ELA also manages the European EURES employment portal, which enables people to find jobs in EU countries. ELA is also working on improving national and European websites providing information on rights and obligations associated with working and living in another country.

The second area is support for the enforcement of rules on the free movement of people and services for cross-border workers, in particular through joint inspection activities, which are as important for companies as they are for employees. In this respect, ELA organised almost 50 joint inspections in 2022, mainly in the seasonal worker and haulage sectors.

ELA’s third main area is improving cooperation between national labour inspectorates and social security offices and their capacity to deal with cross-border cases, where we organise a number of training courses and internships, but we also assist in solving specific cases between social security offices or labour inspectorates.

Social partners are also present in all of ELA’s activities, not only as part of our working groups and Management Board, but we have also a specific liaison system for contact and cooperation with social partners. Within this framework, social partners can give us specific suggestions for inspections, and we organise thematic or sectoral seminars for a better understanding of sectoral issues.

In 2022, we organised a seminar with social partners from the building sector, or just three weeks ago, a seminar on the challenges of applying mobility rules in air transport. Our main goal was to get an overview of the main challenges and developments in these sectors in order to better plan specific activities.

While in 2021 ELA focused to a greater extent on compliance with mobility rules for seasonal workers and in 2022 on new rules for cross-border transport, the main focus in 2023 is on the posting of workers, specifically in the construction sector. With 15 million workers, construction is one of the largest employment sectors in the EU, as well as the sector with the highest number of posted workers in the EU. The sector faces not only the challenge of labour shortages but also negative factors, such as the circumvention of rules, non-transparent subcontracting networks, shell companies, and undeclared work.

Finally, let me also give you a small insight into our work on tracking new trends on the labour market and the impact of innovative technologies. In recent years, there has been growing discussion on the teleworking trend, which has accelerated considerably as a result of the pandemic. And this may affect citizens’ decisions about where to live and work that are being made to a lesser extent on the basis of location. In this area, ELA is mapping the information needs of workers and employers related to the application of the legal framework and initiatives at national level, and we want to compile them into easy-to-use reference material.

Another trend is work on online platforms. Some Member States have already introduced rules to define and extend social protection for these workers, and a European Commission draft directive for a uniform EU-wide approach to work on online platforms is also on the table.

ELA is also monitoring the impact of trends on labour mobility. Data on labour shortages and surpluses across the Union show us changing labour market requirements and labour demand. These trends are also reflected in patterns and sectors of labour mobility. Examples include the increasing number of third-country nationals on the internal market or the increased demand for labour in healthcare and long-term care.

Finally, part of ELA’s work is to improve the use of digital tools by national authorities and to disseminate knowledge on available technologies and solutions to digitise the application of labour mobility rules. In this context, for example, we organised the first ELA Tech Conference last November and will continue with similar activities this year.

I would like to end my speech by stressing that the free movement of people, goods, services and capital is a fundamental pillar of the EU’s Single Market and a fundamental pillar of European integration. One of the lessons from the pandemic is that labour mobility is very fragile and that we must protect and strengthen it. Trends in digitisation, automation, and the other trends mentioned earlier are having a significant impact on the labour market, and employers and employees need to be prepared, particularly in the area of education. This can be through appropriate adjustments for young people in education or lifelong learning for adults, as the need to continually build new skills will become the new norm. It can also be expected that the current definition of occupations will change and the workforce will be selected more according to the required skillset than to the job title.

In this and other areas, the European Labour Authority is cooperating not only with public sector organisations, but also with social partners at national and European level. At today’s conference, with your discussions and conclusions on very relevant topics and challenges on the labour market you may very well contribute to ELA’s work. Thank you very much for your attention."


[Slovak version]

Súčasné trendy na Európskom trhu práce a aktivity ELA napomáhajúce lepšej pripravenosti na očakávané zmeny

"Ďakujem Konfederácii odborových zväzov za pozvanie Európskeho orgánu práce (ELA) na túto konferenciu so zaujímavým a veľmi relevantným programom, a za možnosť podeliť sa s postrehmi na tému budúcnosť práce, ako aj predstaviť vám prehľad aktivít ELA.

Budúcnosť práce v 21. storočí

Budúcnosť práce v 21. storočí sa nesie v duchu zmien. Čoraz častejšie sa skloňuje potreba riešiť štyri hlavné otázky. Z čoho bude práca pozostávať? Kto bude pracovať? Akým spôsobom sa bude pracovať? A kde sa bude pracovať? Sú to všetky veľmi relevantne otázky, ktoré sú aj témou dnešnej konferencie.

Začala by som hlavnými trendami posledných rokov, ktoré vnímame v každodennom živote a majú vplyv aj na ekonomiku a trh práce, často nazývané aj „mega trendy“

  • Digitalizácia a automatizácia
  • Klimatické zmeny a súvisiaci prechod na udržateľnú ekonomiku
  • Globalizácia, a
  • Demografické zmeny

Bezpochyby, každý z týchto trendov bude mať iné dopady na ekonomické odvetvia a typy zamestnancov a firiem. Spomeniem len zopár z nich

Napríklad, digitalizácia a automatizácia v poslednom desaťročí výrazne mení procesy a návyky ľudí, začínajúc tým ako získavame informácie, komunikujeme alebo nakupujeme, až po výrobné a pracovné procesy plne podporované technológiami s minimálnym zásahom človeka. Digitálna transformácia a inovatívne technológie, ako napríklad umelá inteligencia, tiež menia nároky na zručnosti potrebné na pracovnom trhu, a tiež donáša aj nové možnosti a formy práce, ako práca cez digitálne platformy, alebo pravidelná práca z domu.

Riešenie dopadov klimatických zmien bude na jednej strane vyžadovať nové zručnosti a technológie, ktoré majú potenciál priniesť aj nové pracovné miesta. Na druhej strane však môžu ovplyvniť mobilitu ľudí, keďže podmienky v niektorých regiónoch sa môžu zmeniť natoľko, že väčšie skupiny ľudí sa môžu začať presúvať do klimaticky vhodnejších podmienok.

Demografická zmena a starnutie populácie na jednej strane vedie k postupným úpravám dôchodkového veku v mnohých krajinách, na druhej strane tiež prináša zvýšený dopyt po službách a starostlivosti pre staršiu generáciu, teda aj nové možnosti práce v tejto oblasti.

A nakoniec, udalosti posledných rokov (celosvetová pandémia, vojna na Ukrajine) nám tiež zdôraznili aj zraniteľnosť európskych krajín, či už v oblasti plynulej dodávky dôležitých technologických komponentov, závislosti na energetických zdrojoch, alebo pripravenosť čeliť krízam.

Navyše, Európske krajiny tiež čelia nedostatku pracovnej sily. ELA na konci marca publikovala nové údaje a štúdiu o nedostatkoch a prebytkoch na pracovnom trhu, a ich príčin. Celkové údaje naznačujú, že nedostatok pracovnej sily je momentálne vo všetkých krajinách EÚ. Najväčší nedostatok ľudí je momentálne v oblastiach IT, zdravotníctva, v stavebníctve a doprave. Tieto nedostatkové odvetvia sú relevantné aj pre Slovensko.

Budúcnosť práce síce nevieme presne popísať, ale čo je zrejmé je, že potrebné zručnosti budú iné, ako sú dnes. Aj preto si Európska únia dala za cieľ aby do roku 2030 60 % ľudí bolo súčasťou celoživotného vzdelávania.

Európsky organ práce – ELA

Dovoľte mi teraz prejsť k úlohám a aktivitám Európskeho orgánu dohľadu, prvej decentralizovanej agentúry európskej únie zo sídlom na Slovensku, a ako naša práca prispieva aj k lepšej pripravenosti Európy pre budúcnosť.

ELA vznikla v roku 2019 s cieľom aby prispela k lepšiemu fungovaniu európskeho vnútorného trhu v oblasti zamestnanosti a pracovnej mobility. V Európe je momentálne približne 14 mil ľudí ktorí sa presťahovali do inej krajiny za prácou a z nich približne 10 mil je v pracovnom veku. Okrem týchto ľudí je okolo 1,7 mil ľudí ktorí denne, alebo týždenne, prekračujú hranice keďže pracujú v pohraničných regiónoch. K tomu je približne 2,6 mil ľudí ktorí sú každoročne vyslaní na krátkodobú prácu do inej krajiny. Navyše je na pracovnom trhu EU viac ako 17 mil pracujúcich z tretích krajín.

Pravidlá vnútorného trhu európskej únie, teda sloboda usadiť sa, pracovať a poskytovať služby majú už viac ako 30 rokov, avšak ich praktická aplikácia je stále problematická. Na jednej strane je na pracovnom trhu istá nerovnováha medzi oblasťami kde sú pracovné miesta a oblasťami, kde je pracovná sila. Na druhej strane sa stále stretávame s javmi obchádzania alebo nedodržiavania pravidiel a tým aj dopadmi na podnikateľské prostredie a porušovanie práv zamestnancov v cezhraničnom kontexte.

Čo spadá pod pôsobnosť ELA?

Naša práca sa dá zjednodušene popísať v troch hlavných oblastiach:

Prvou oblasťou je podpora pracovnej mobility na vnútornom trhu, a to zlepšovaním dostupnosti informácií o možnostiach zamestnania sa a podmienkach za akých je možné vykonávať prácu a služby v iných krajinách, toto je dôležité rovnako pre firmy vytvárajúce pracovné miesta, ako aj ľudí ktorí chcú nájsť vhodnú prácu. V tejto oblasti ELA napríklad minulý rok pripravila celoeurópsku informačnú kampaň vo všetkých jazykoch v oblasti pravidiel a povinností pri cezhraničnej cestnej doprave, alebo ELA spravuje európsky portál zamestnanosti EURES umožňujúci nájdenie zamestnania v krajinách EU. ELA taktiež pracuje na zlepšovaní vnútroštátnych a európskych webových stránok, ktoré poskytujú informácie o právach a povinnostiach súvisiacich s prácou a bývaním v inej krajine.

Druhou oblasťou je podpora vymáhania pravidiel pre voľný pohyb ľudí a služieb pre cezhraničných pracovníkov, a to najmä formou spoločných inšpekčných aktivít, ktoré sú rovnako dôležité pre firmy ako aj zamestnancov. Tu ELA zorganizovala takmer 50 spoločných inšpekcií v roku 2022, a to najmä v sektore sezónnych pracovníkov a nákladnej dopravy.

A treťou hlavnou oblasťou ELA je zlepšovanie spolupráce národných inšpektorátov práce a úradov sociálneho zabezpečenia a ich kapacity pre riešenie cezhraničných prípadov, kde organizujeme množstvo školení a stáží, ale asistujeme aj pri riešení konkrétnych prípadov medzi úradmi sociálneho zabezpečenia, alebo inšpektorátmi práce.

Pri všetkých aktivitách ELA sú prítomní aj sociálni partneri, ktorí sú nie len súčasťou našich pracovných skupín a správnej rady, ale zriadili sme aj špecifickú styčnú funkciu pre kontakt a spoluprácu zo sociálnymi partnermi. V rámci tejto funkcie nám sociálni partneri môžu predkladať konkrétne podnety na vykonanie inšpekcií, ale tiež organizujeme tematické alebo sektorové semináre pre lepšie porozumenie problémom v jednotlivých sektoroch.

V roku 2022 sme zorganizovali seminár s odvetvovými sociálnymi partnermi zo stavebníctva, alebo len pred tromi týždňami seminár o problémoch uplatňovania pravidiel mobility v leteckej doprave. Našim hlavným cieľom bolo získať prehľad o hlavných výzvach a vývoji v týchto sektoroch s cieľom lepšie plánovať konkrétne aktivity.

Kým v roku 2021 sa ELA vo väčšej miere venovala dodržiavaniu pravidiel mobility pre sezónnych pracovníkov a minulý rok novým pravidlám pre cezhraničnú dopravu, hlavnou témou tohto roku je vysielanie zamestnancov so zameraním sa na sektor stavebníctva. Stavebníctvo  je jedným z najväčších priemyselných zamestnávateľov v EÚ s 15 miliónmi pracovníkmi a tiež sektorom s najvyšším počtom vyslaných pracovníkov v EÚ. Toto odvetvie čelí na jednej strane výzve s nedostatkom zamestnancov, na strane druhej tiež negatívnym javom, ako obchádzanie pravidiel, neprehľadné subdodávateľské siete, schránkové firmy či čierna práca.

Na záver mi dovoľte priblížiť trochu aj našu prácu pokiaľ ide o sledovanie nových trendov na trhu práce a vplyvu inovatívnych technológií. V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o trende smerom k práci na diaľku, ktorý sa značne urýchlil v dôsledku pandémie a môže mať rozdielne účinky, pretože rozhodnutie občanov o tom, kde žiť a pracovať, sa aspoň do určitej miery stane menej viazaným miestom. ELA v tejto oblasti mapuje informačné potreby pracovníkov a zamestnávateľov súvisiace s aplikáciou právneho rámca, iniciatívy na národnej úrovni, a chceme ich zostaviť do ľahko použiteľného informačného materiálu.

Ďalším trendom je práca na online platformách, kde niektoré členské štáty už zaviedli pravidlá s cieľom vymedziť a rozšíriť sociálnu ochranu týchto pracovníkov, a kde je na stole aj návrh smernice Európskej komisie pre jednotný prístup v celej EÚ pre prácu na platformách.

ELA taktiež sleduje dopad trendov na pracovnú mobilitu. Na jednej strane prostredníctvom údajov o nedostatkoch a prebytkoch pracovných síl v rámci Únie vidíme meniace sa požiadavky trhu práce a dopyt po pracovnej sile. Na druhej strane sa tieto trendy odrážajú aj vo vzorcoch a odvetviach pracovnej mobility. Príkladom je zvyšujúci sa počet štátnych príslušníkov tretích krajín na vnútornom trhu alebo zvýšený dopyt po pracovnej sile v zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti.

A nakoniec súčasťou práce ELA je aj zlepšovanie používania digitálnych nástrojov národnými orgánmi a rozširovaním poznatkov o dostupných technológiách a riešeniach pre digitalizáciu uplatňovania pravidiel pracovnej mobility. V tomto kontexte sme napríklad zorganizovali prvú ELA Tech konferenciu v novembri minulého roku a podobných aktivitách budeme pokračovať aj tento rok.

Dovoľte mi ukončiť môj príhovor zdôraznením, že voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb a kapitálu je základným pilierom jednotného trhu EÚ a základným pilierom európskej integrácie. Jedným z ponaučení z pandémie je, že mobilita pracovnej sily je veľmi krehká a že ju musíme chrániť a posilňovať. Trendy digitalizácie, automatizácie, ako aj iné skôr spomenuté trendy, výrazne ovplyvňujú trh práce a pripravenosť na strane zamestnávateľov a zamestnancov je potrebná najmä v oblasti vzdelávania, či už mladých cez vhodné úpravy školstva, alebo celoživotného vzdelávania dospelých, keďže potreba neustále budovať nové zručnosti sa stane novou normou. Dá sa tiež očakávať, že definície profesií tak ako sme ich poznali doteraz sa budú meniť a pracovná sila sa bude vyberať viac podľa súboru potrebných zručností, ako názvu profesie.

Európsky orgán práce v tejto, ako aj iných oblastiach spolupracuje nielen s organizáciami s verejného sektora, ale aj so sociálnymi partnermi na národnej aj európskej úrovni. Na dnešnej konferencii budete diskutovať veľmi relevantné témy a výzvy na pracovnom trhu a vaše závery môžu byť aj jedným z príspevkov do práce ELA. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť."

Share this page